Slová našej sprievodkyne vzdelávaním po výlete: "Ďakujeme za tieto úžasné deti. Za každého, kto šiel pešo zo stanice 6 km a dokonca niesol aj veľkú batožinu, lebo je to väčšia výzva, šomral pol cesty, ale keď bola možnosť nastúpiť na bus, pokračoval pešo až do penziónu, urobil priestupok, ale prišiel to hneď povedať a ľahko sa to vyriešilo, pustil malú slzičku, ale tým prekonal kus samého seba, dávno mal naštudované, kde je futbalové ihrisko aj cestu k nemu, hral futbal a nezáležalo mu na veku spoluhráčov, lebo sú kamoši, šiel na turistiku aj keď nemusel, došiel až na vrchol Dievčenskej skaly aj keď mal dosť, večer sa staral o niekoho ďalšieho a pomáhal mu, pridŕžal kamarátovi hlavičku v autobuse, lebo zaspal ... Ďakujeme za deti, ktoré nám ukazujú ako sa má žiť a užívať si nielen detstvo, ale celý život."

PODPORTE DVOMI PERCENTAMI NAŠU KOMUNITNÚ ŠKOLU, V KTOREJ SME VYTVORILI pre deti SLOBODNÝ, OTVORENÝ, ČESTNÝ A BEZPEČNÝ PRIESTOR SEBARIADENÉHO VZDELÁVANIA, REŠPEKTU, DÔVERY A PRIJATIA.

NA NAŠEJ CESTE K SLOBODE A ZODPOVEDNOSTI, K REŠPEKTU, RADOSTI A SEBARIADENIU.

Koniec septembra sme strávili v našich nádherných tatrách
RADOSTNÁ CESTA v Tatrách, naplnená zážitkami, skúsenosťou, radosťou, učením ... aj skúškou odolnosti. Bola to dobrodružná výprava, pretože sme cestovali vlakmi zaťažení batohmi a prestupmi na vlakových staniciach. Ani cesta, ani ubytovanie, ani turistika nebola úplne komfortná. Najmladší účastník má iba tri roky a najstarším bol náš už bývalý šestnásťročný absolvent. Je úžasné pozorovať deti, aké aktivity dokážu rozvíjať v každom priestore, v ktorom sa ocitnú s tým, čo majú po ruke. Život v každom okamihu, pri čakaní na stanici, Vo vlaku, pri každom prameni, pri každej skale, pri plese, všade vidia príležitosť na hru a nové poznanie. Ani dážď a chlad im nepokazil náladu a radosť zo života. 

Spoločné stretnutie detí, sprievodcov, rodičov a priateľov Radostnej cesty. Guľáš, torta, koláčiky, radosť, hry aj tradičný slovanský nápoj - surica.

Aj Vďaka Vám sa môžeme rozvíjať A podporovať deti naplnené radosťou, tvorivosťou, predstavivosťou a nadšením. Ak sa o našej vzdelávacej ceste chcete dozvedieť viac, Príďte sa k nám pozrieť, radi vás privítame.

Pobyt v našom nádhernom Liptove priniesol každému cenné zážitky. Deťom, rodičom aj sprievodcom vzdelávaním. To najcennejšie deti získavajú v prirodzenej interakcii so skutočným životom. 

Deti sa dozvedeli, v čom spočíva ozajstný pokrok

Katarínska Huta. Malá dedinka v okrese Poltár. A na jej konci továreň, v ktorej bola výroba pred desaťročiami zastavená. Dnes vyvážajú sklo do celého sveta. Po našom príchode nás privítali milí ľudia, ktorí nás sprevádzali a podrobne nám vysvetlili proces výroby skla. Riaditeľom a spolumajiteľom podniku je skromný vzácny muž s veľkou pokorou. Ján Riečica. Hovorí, že najdôležitejší je záujem o človeka a morálka. Všetko robí inak, ako je dnes v podobnom prostredí zvykom. Továreň pod jeho vedením je dôkazom, že hospodársky úpadok nie je možné riešiť peniazmi. Dôležité sú mravné postoje, úcta k ľuďom, k ich práci, poctivosť a pracovitosť. Toto je hybnou silou prosperity. Dnes sme videli na vlastné oči, ako vyzerá skutočný pokrok, ktorý musí kráčať s morálkou, inak nie je možný. Technický a technologický pokrok bez cností a ľudskosti je cestou k úpadku, o čom svedčí aj osud slávnych ríš v minulosti. Ďakujeme sklárňam v Katarínskej Hute za túto nádhernú skúsenosť. 

Najšťastnejšie deti žijú v Indonézii, Nigérii a Indii. Vo "vyspelej" západnej spoločnosti narastajú úzkosti, depresie, mentálne aj fyzické problémy detí, pocit bezmocnosti. V Radostnej ceste je slobodná hra súčasťou prirodzeného vzdelávania, pretože v živote detí má zásadný význam na ceste k sebadôvere, samostatnosti a odolnosti.

ČO NÁS PRIVIEDLO K ZALOŽENIU ŠKOLY RADOSTNÁ CESTA ?

     Sme dve učiteľky s dlhoročnou praxou v školstve. Okrem klasického vyučovania máme skúsenosti s alternatívnymi formami vzdelávania aj voľnočasovými aktivitami. Spolupracujeme so školami podobného typu, ktoré majú výborné výsledky a s ľuďmi, ktorí pomáhajú rozvíjať slobodné školy na Slovensku aj v Česku. 

     Už dávno sa zamýšľame, ako vytvoriť dostatočne stimulujúce  podmienky  na to, aby sa dieťa rozvíjalo celostne, aby dokázalo v sebe objaviť tvorivý potenciál a dary, ktorými disponuje, čo je základným predpokladom pre život slobodnej seba-vedomej bytosti. Naším zámerom je vytvoriť vzdelávací priestor, ktorý vyhovuje potrebám detí, nie škole a centrálne riadenému systému.

     Sme presvedčené, že každé dieťa môže dosiahnuť úspech. 


"Deti sa učia správne rozhodovať tým, že robia rozhodnutia. A nie tým, že výkonávajú príkazy." - Alfie Kohn

Keď Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku, nemala poňatia o vývinovej psychológii. Lenže doteraz tu máme tereziánske školstvo. V princípe.