NA NAŠEJ CESTE K SLOBODE A ZODPOVEDNOSTI, K REŠPEKTU, RADOSTI A SEBARIADENIU.

Koniec septembra sme strávili v našich nádherných tatrách
RADOSTNÁ CESTA v Tatrách, naplnená zážitkami, skúsenosťou, radosťou, učením ... aj skúškou odolnosti. Bola to dobrodružná výprava, pretože sme cestovali vlakmi zaťažení batohmi a prestupmi na vlakových staniciach. Ani cesta, ani ubytovanie, ani turistika nebola úplne komfortná. Najmladší účastník má iba tri roky a najstarším bol náš už bývalý šestnásťročný absolvent. Je úžasné pozorovať deti, aké aktivity dokážu rozvíjať v každom priestore, v ktorom sa ocitnú s tým, čo majú po ruke. Život v každom okamihu, pri čakaní na stanici, Vo vlaku, pri každom prameni, pri každej skale, pri plese, všade vidia príležitosť na hru a nové poznanie. Ani dážď a chlad im nepokazil náladu a radosť zo života. 

Spoločné stretnutie detí, sprievodcov, rodičov a priateľov Radostnej cesty. Guľáš, torta, koláčiky, radosť, hry aj tradičný slovanský nápoj - surica.

Aj Vďaka Vám sa môžeme rozvíjať A podporovať deti naplnené radosťou, tvorivosťou, predstavivosťou a nadšením. Ak sa o našej vzdelávacej ceste chcete dozvedieť viac, Príďte sa k nám pozrieť, radi vás privítame.

Pobyt v našom nádhernom Liptove priniesol každému cenné zážitky. Deťom, rodičom aj sprievodcom vzdelávaním. To najcennejšie deti získavajú v prirodzenej interakcii so skutočným životom. 

Deti sa dozvedeli, v čom spočíva ozajstný pokrok

Katarínska Huta. Malá dedinka v okrese Poltár. A na jej konci továreň, v ktorej bola výroba pred desaťročiami zastavená. Dnes vyvážajú sklo do celého sveta. Po našom príchode nás privítali milí ľudia, ktorí nás sprevádzali a podrobne nám vysvetlili proces výroby skla. Riaditeľom a spolumajiteľom podniku je skromný vzácny muž s veľkou pokorou. Ján Riečica. Hovorí, že najdôležitejší je záujem o človeka a morálka. Všetko robí inak, ako je dnes v podobnom prostredí zvykom. Továreň pod jeho vedením je dôkazom, že hospodársky úpadok nie je možné riešiť peniazmi. Dôležité sú mravné postoje, úcta k ľuďom, k ich práci, poctivosť a pracovitosť. Toto je hybnou silou prosperity. Dnes sme videli na vlastné oči, ako vyzerá skutočný pokrok, ktorý musí kráčať s morálkou, inak nie je možný. Technický a technologický pokrok bez cností a ľudskosti je cestou k úpadku, o čom svedčí aj osud slávnych ríš v minulosti. Ďakujeme sklárňam v Katarínskej Hute za túto nádhernú skúsenosť. 

Najšťastnejšie deti žijú v Indonézii, Nigérii a Indii. Vo "vyspelej" západnej spoločnosti narastajú úzkosti, depresie, mentálne aj fyzické problémy detí, pocit bezmocnosti. V Radostnej ceste je slobodná hra súčasťou prirodzeného vzdelávania, pretože v živote detí má zásadný význam na ceste k sebadôvere, samostatnosti a odolnosti.

ČO NÁS PRIVIEDLO K ZALOŽENIU ŠKOLY RADOSTNÁ CESTA ?

     Sme dve učiteľky s dlhoročnou praxou v školstve. Okrem klasického vyučovania máme skúsenosti s alternatívnymi formami vzdelávania aj voľnočasovými aktivitami. Spolupracujeme so školami podobného typu, ktoré majú výborné výsledky a s ľuďmi, ktorí pomáhajú rozvíjať slobodné školy na Slovensku aj v Česku. 

     Už dávno sa zamýšľame, ako vytvoriť dostatočne stimulujúce  podmienky  na to, aby sa dieťa rozvíjalo celostne, aby dokázalo v sebe objaviť tvorivý potenciál a dary, ktorými disponuje, čo je základným predpokladom pre život slobodnej seba-vedomej bytosti. Naším zámerom je vytvoriť vzdelávací priestor, ktorý vyhovuje potrebám detí, nie škole a centrálne riadenému systému.

     Sme presvedčené, že každé dieťa môže dosiahnuť úspech. 


"Deti sa učia správne rozhodovať tým, že robia rozhodnutia. A nie tým, že výkonávajú príkazy." - Alfie Kohn

Keď Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku, nemala poňatia o vývinovej psychológii. Lenže doteraz tu máme tereziánske školstvo. V princípe.